Hazel Gaynor - Dievča z Titanicu

Čas je veľký rozprávač príbehov

Kategória: Nootropiká/
Antipsychotiká

Účinné látky: Potláča smútok. Obnovuje nejasné spomienky na mladosť. Vhodná na očarenie ducha.

Dávkovanie: Uvarte si hrniec kávy, pripravte si vreckovky a pohodlne sa usaďte na obľúbenom mieste. Zajedať môžete hroznom alebo niečím slaným, aby ste si zamestnali ruky. Počet tabliet-312.

Vedľajšie účinky: Strach z lodí. Zvýšenie tlaku, nervozita a mierne napätie, štípanie slzných kanálikov. Zvýšená chuť cestovať.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Čo ľudí na tomto príbehu tak fascinuje? To, že je to tragédia zahalená záhadou? Nový srdcervúci príbeh  Titanicu odhalil dávno zabudnuté spomienky na tragickú noc, ktorá teraz po viac, ako sto rokoch ožíva v podobe debutového románu Dievča z Titanicu.

Po smrti svojich rodičov nemá Meggie na výber a s tetou Kathllen odchádza do Chicaga. Jej voľba odísť je podmienená tetiným rozhodnutím a v malej dedinke v Írsku necháva svoju veľkú lásku, Séamusa. Len sedemnásťročná Meggie a ďalší trinásti ľudia z farnosti nastupujú v roku 1912 na Titanic a za sebou nechávajú svoj domov a v ňom všetko, čo poznali a opúšťajú tých, ktorých ľúbili, aby našli nový život v Amerike. V tej chvíli ani jeden z pasažierov netuší, že plavba sa premení na tragédiu, ktorá poznačí ich životy.

Grace je po smrti otca zdrvená, a tak odchádza z vysokej školy a začína sa starať a svoju chorú matku. Jej vášeň k písaniu sa vytratila smrťou otca. Grace, pravnučka Meggie práve 15.4.1982 oslavuje svoje 21. narodeniny. Prastará mama jej prezradí, že sa narodila na výročie potopenia Titanicu a dnes je to presne sedemdesiat rokov od strašnej tragédie, ktorej bola sama súčasťou.  Po dvoch rokoch sa však  chce Grace vrátiť ku kariére novinárky a Meggin príbeh jej poskytol dokonalý spôsob, ako vzkriesiť zanedbanú novinársku kariéru. Článok v novinách však spustil nečakanú lavínu prekvapivých udalosti.

„Vieš, prečo si tak dobre pamätám tento dátum, Grace?“ „Prečo?“ Grace uprene hľadela Maggie do sklenených očí. Zdalo sa, akoby aj vzduch vôkol nich na chvíľu zastal. Grace sa na zátylku zježili chĺpky. „Bola som tam. Bola som na Titanicu.“ Potom Maggie zmĺkla, akoby ňou úľava a šok, že to povedala nahlas, otriasli až do špiku kostí. Grace sa neurčito rozpamätala, že jej otec raz rozprával o prastarej mame a že sa – pokiaľ tomu rodina verila – plavila do Ameriky na Titanicu, ale nikto si vôbec nebol istý, či to je pravda, a Maggie o tom vlastne vôbec nehovorila.

Dievča z Titanicu je pozoruhodná kniha, ktorá osloví všetkých nadšencov kvalitného čítania, v ktorej sa snúbia prvky histórie, autenticity, lásky a drámy. Pripravte sa na stretnutie s neľahkou minulosťou, v ktorej tragická udalosť ešte aj dnes vypúšťa na svetlo tajomstvá a odhaľuje dejiny na pozadí, ktorých sa odohráva ľúbostný príbeh.

Dievča z Titanicu je autentický, napínavý a emotívny príbeh inšpirovaný skutočným nešťastím, obohatený o reálne historické fakty, postavy s prirodzenou autoritou, romantickým podtónom, nezabudnuteľnou tragédiou a nečakaným vyvrcholením.

Keďže každý z nás pozná príbeh nepotopiteľného a luxusného parníka, už od začiatku bude čitateľ pripravený  na tragédiu. Autorka si však dáva načas a najprv postupne predstaví všetky postavy  a ich osudy, a taktiež dôvody nalodenia sa na Titanic. Prvá polovica románu má praktickejší charakter, čitateľ sa len pomaly dostáva do deja a môže za to rozvláčený text a obšírnejšie opisy.  Prevládajú tu pokojnejšie texty s malými otrasmi záhadnosti, mierneho napätia a ľahkého smútku, ale aj bezprostredného nadšenia a rodiacej sa lásky. Aj keď sa dej stále vyvíja a postupne pribúdajú aj dramatické momenty, príbeh sa hýbe svojím pokojným tempom, no emotívna stránka tento fakt vysoko prevyšuje. Hazel Gaynor si dáva záležať na každé jedno slovo a príbeh prezentuje ľudsky a pocitovo, pričom nenútene útočí na srdcia čitateľov.  V románe sa autorka zamerala aj na časté opisy činností postáv a až hĺbavo, no precítene vykresľuje ich konanie a myslenie. Pre netrpezlivých čitateľov, ktorí uprednostňujú rýchle a dynamické čítanie to môže spočiatku vyvolať antipatiu, no autorka sa snaží veľmi zaujímavým a podfarbeným štýlom písania vťahovať čitateľa do diania. Dynamika nie je taká citeľná, no ak chcete tento nadčasový príbeh prežiť, precítiť a pochopiť odkaz, ktorý zanechala autorka, nie je najmenší dôvod  ponáhľať sa.

Pohltila ich noc. Zdalo sa, že čas je nekonečný. Keď na Titanicu zhasli svetlá, ponorili sa do úplnej tmy. Tisícky ľudí sa ešte chvíľu horúčkovito zmietali vo vode a zúfalo volali o pomoc, ale nakoniec všetky zvuky zoslabli a celkom zamreli. Ticho. Keď Meggie striedavo nadobúdala a zase strácala vedomie, videla okolo seba rozmazané obrazy ľadovcov a neurčito si uvedomovala hrozivé škrípanie, ktoré z nich prichádzalo.

Druhá polovica knihy sa už nesie na väčšej vlne  dynamiky, napätia a nečakaných zvratov. Čitateľ sa môže očami stevarda pozerať na kontrast spoločenských tried. Bohatstvo sa prelína s eleganciou lode, v ktorej má  chudoba ešte aj v tragickej situácii svoje pravidlá, ktoré rešpektuje s pokorou a je dotvorená skľučujúcou atmosférou. Román nezachytáva tragickú udalosť len z pohľadu jednej osoby, ale autorka očami všetkých zúčastnených poukazuje na bolestné a rozmanité vnímanie tragickej situácie a prežívanie každého jedného jedinca. Pocity hrdinov kontrastujú aj s nádherným vyobrazením prírody Írska či vykreslením miest v Amerike.

Román v sebe ukrýva väčšie množstvo postáv s pevným charakterom a autorka sa vo veľkej miere zamerala na ich vnútorné prežívanie. V neposlednom rade sa snaží Hazel Gaynor, aby čitateľ nahliadol do osudov všetkých štrnástich, ktorí v roku 1912 odišli za lepším životom.  Viac dejových rovín vám dokonale poskytne dostatok informácií o všetkých zúčastnených a váš čitateľský zážitok sa znásobí.

Vyzretosť písania ako aj prepracovaná štylistika či bohatá slovná zásoba so správnou dávkou napätia sú hnacím motorom pre každého knihomoľa. Príbeh sa odohráva v rokoch 1912  až 1982. Autorka veľmi plynule strieda roky a odkrýva minulosť, ktorá sa prelína do súčasnosti. Príbeh sa strieda so životom Grace a spomienkami Meggie z Titanicu a celkové vnímanie atmosféry pre lepšiu predstavivosť dotvára aj Meggin denník.

Dievča z Titanicu je úprimne a citlivo podaný príbeh z takého uhla, ako ho nepoznáme. Román má svoje osobité pochmúrne čaro a desivú realitu podala autorka takým spôsobom, že otvorením trinástej komnaty, neopisuje len hrôzy Titanicu, ale veľmi emotívne odkrýva pocity tých, ktorí peklo prežili, ale aj ich priateľov a rodiny, ktorí čakali na správy o osude svojich milovaných.

Dievča z Titanicu odporúčam pre všetkých, ktorí obľubujú skutočné príbehy, aj keď s tragickými následkami, no s vidinou pekného konca. Román je príjemnou kombináciou ľudskosti, romantického príbehu a historických faktov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.