Očné kvapky s Jana Pronská

Jana Pronská je kráľovnou romanticko-historického žánru. Na svojom konte má už trinásť kníh a prekročila magickú hranicu 100 000 predaných titulov.

Knihy Janky Pronskej zaváňajú romantikou a dávno zabudnutou históriou. V jej románoch nájdete okrem vášne aj intrigy, pomstu, zradu a zrnko jemnej erotiky. Je známe, že jej diela sú obohatené o známe historické fakty a skutočné reálie, v ktorých nechýba množstvo zápletiek a nečakaných zvratov.  Jej posledný román Janičiarova žena uzrel svetlo sveta koncom roka 2016. 
Recenziu na Janičarovu ženu nájdete   TU.

Jana Pronská sa narodila v znamení Býka. Býci sú vraj veľkí flegmatici, nemajú radi novoty a zmeny. Majú radi pokojný a pohodlný život. Na druhej strane sú tvrdohlaví a nechýba im rozhodnosť a logické uvažovanie. Mali by si dávať pozor na choroby z prechladnutia a vo vyššom veku na nich striehnu problémy s obezitou. Je to pravda, to vám prezradí Janka Pronská.

Podľa horoskopu vraj máte výborne vyvinuté zmysly, viete obdivovať krásu, milujete farby, výrazné vône, ľubovoľné chute, zvuky a silno túžite po láske. Využívate všetky tieto danosti aj vo vašich knihách?

S týmto musím iba súhlasiť. Dostala som do vienka zmysel pre krásu, cit pre emócie, schopnosť vžiť sa do zmýšľania iných, za čo som veľmi vďačná, lebo mi to pomáha aj pri písaní. Obdivujem umenie a všetko krásne, čo poteší oko i srdce, či je to obraz, hudba, architektúra, alebo príroda vo všetkých jej podobách  a farbách. A láska? Určite je tým základným kameňom, stabilitou, ktorá  ovplyvňuje celý môj život, moje konanie i tvorbu. Bez nej by som nevedela existovať a bez nej by moje príbehy neboli tým, čím sú.  

Ak sa vraj pustíte do nejakej záležitosti, nepustíte ju z rúk a rozvážne, no neústupne ju dovediete do konca. Riadite sa týmto pravidlom aj pri písaní vašich kníh?

Nuž, zväčša to platí, pri písaní jednoznačne, inak by nebolo kníh a šťastných koncov. J Ale nie je to zas tak, že sa nedokážem odpútať od jednej činnosti, práve naopak. Rozrobeného toho mám pravidelne viac a záleží len od času, chcenia, motivácie, záujmu... do čoho sa pustím skôr a čo skôr dokončím. Určite však zvyknem byť dôsledná a doťahujem veci do konca, skôr či neskôr sa k rozpracovanej činnosti vrátim – či už je to nový príbeh, alebo obraz, čokoľvek, čo v danom čase upúta moju pozornosť, alebo naopak, čo je akútne a tlačí ma termín. 

Vraj žena-býk oplýva veľkou odvahou a vôľou. Dokonca zvládnete každú krízovú situáciu lepšie ako muži. Ako to bolo u Vás s odvahou, keď ste posielali svoj prvý román do vydavateľstva? Pamätáte sa ešte na pocity, ktoré Vás vtedy sprevádzali? Verili ste, že dostanete spätnú odpoveď  kladnú, či Vás zožierali pocity neistoty a trápenia?

J Ó áno, odvaha mi nikdy nechýbala, hoci som veľký trémista a čím ďalej tým viac aj introvert, skúsim takmer všetko, dám sa nahovoriť takmer na čokoľvek, ak to nenaruší moju vnútornú rovnováhu a pomyselnú hranicu, za ktorou bliká veľká červená adrenalínová stopka J a občas i ľutujem, ale zas viem, čo už nebudem v budúcnosti skúšať a oblúkom sa tomu vyhnem.

Čo sa však písania týka, netajím sa tým, že som o tom snívala už od detstva a je to samostatná kapitola môjho života, kde neplatí takmer žiadne obmedzenie. Píšem, lebo to milujem, lebo to skladanie slov do viet a príbehov ma neopísateľne baví. Bosorkina dcéra bola môj prvý príbeh, ktorý som po rokoch napísala a dokonca v roku 2006 som ju poslala do súťaže. Tuším sa to volalo román 2006J a neuspela som J a popravde, ak by sa uchytil už vtedy, asi by ma to šokovalo J. Až potom, o dva roky neskôr, som napísala Zlatníkovu chovanicu, príbeh z našej histórie a našich hradov a už som neváhala, vytlačila ju a poslala rovno do Slovenského spisovateľa. Netŕpla som, ani som nebola nervózna, bolo to akoby som si šla kúpiť žreb – alebo to vyjde alebo nie. Vyšlo, a bol to veľmi, veľmi príjemný šok! Splnený sen, ktorý stále trvá a ja som za to nesmierne vďačná.   

Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov a z Vás sa stala známa nekorunovaná kráľovná historických romancí.  Čo si myslíte, čomu vďačíte za svoj úspech?

Žeby neuveriteľnému šťastiu, ktoré si ma našlo? J

Určite však na tom má obrovský podiel vydavateľstvo Slovensky spisovateľ, ktoré ma vzalo pod svoje krídla a všetci, ktorí sa na tvorbe mojich kníh podieľajú. Od textu, cez obálku až po distribúciu. Za druhé talentu písať, ktorým som obdarená  a za ktorý každý deň poďakujem,  dobe, ktorá priala slovenskej knižnej tvorbe, pretože bez toho by som mohla ukladať rukopisy  iba do šuplíka. J A nepopieram, že veľký podiel na tom má žáner, ktorý som si zvolila, ktorý dôverne poznám a sama ho ako čitateľka milujem.  

Zmenilo vám písanie život? Ako vnímate to, že ste najpredávanejšia autorka vo svojom žánri?

Určite zmenilo. Môžem robiť, čo ma baví, nie som obmedzená časom, číslami, termínmi, navštevujem miesta, kde by som sa možno nikdy nedostala, spoznávam množstvo skvelých ľudí, nachádzam nových priateľov, zoznamujem sa s inými spisovateľmi. Je to neskutočný dar, vnútorne ma oslobodzuje a celkom mení môj doterajší život, našťastie nie však to, čo mám v srdci a v duši.  Ako vnímam, že som najpredávanejšia autorka v žánri? Mám pocit, že snívam... Skutočne! Je to také neuveriteľné a ešte pred časom celkom nepredstaviteľné. Píšem, lebo ma to skutočne napĺňa, každý riadok je napísaný s láskou k tvorbe, k dejinám, k hradom a legendám, k romantickým príbehom... a dúfam, že to srdce, ktoré vkladám na papier, čitateľ precíti. Nikdy som nenaháňala čísla a ani som na nič netlačila, skrátka to prišlo samo, postupne, nenásilne, vážim si každého, kto si moju knihu kúpil, prečítal a možno odporúčal ďalej. Znamená to, že to čo robím a ako to robím, čitateľov baví a teší a za to som vďačná.  

Ako sa zrodil nápad  písať historické romance?

Bol to len následok lásky k histórii, ktorá sa zrodila pred rokmi, rovnako tak ku knihám a romantickým príbehom – Angelika, Krásna Katherine, Gričská čarodejnica, Plamene inkvizície, Jana Eyrová, Večná Ambra... otvorili pomyselnú bránu a ja som nadšene vstúpila. Medzi tým mi prešli rukami stovky a stovky kníh a príbehov... Niekedy v deväťdesiatych rokoch začali u nás vychádzať prvé moderné historické romance od edície Harlequin počnúc, po ikarovské perleťové série a s nimi autorky ako Lindseyová, Smallová, McKinney, Quick, Quinnová... A už som bola namotaná, už som vedela, čo chcem písať a ako, čo je to to pravé...   

Na to, aby bol spisovateľ úspešný, nestačí len talent. Čo je podľa vás ešte dôležité, aby bol autor uznávaný?

Nikdy som sa na to takto nepozerala, skôr si myslím, že je to ako vo všetkom – byť poctivý voči sebe i druhým,  pracovať  najlepšie ako sa dá,  stáť si za svojim, stáť si za svojou prácou, nenechať sa odradiť a neplytvať sily zbytočne. J  Samozrejme, talent naozaj nestačí, veľmi dôležitá je  tvrdá práca, ako všade, trpezlivosť, schopnosť prijať kritiku aj radu, mať načítané, dokonale poznať žáner a jeho zákonitosti, vkus čitateľa.

Pociťujete abstinenčné príznaky, ak sa k písaniu dlhšie nedostanete?

Určite áno, idem sa zblázniť, keď sa mi pani Múza pridlho túla... J

Vzdali ste sa niekedy úžasnej myšlienky iba preto, že ostatní si mysleli, že je to hlúposť?

J Nikdy! Práve naopak! Samozrejme, s vekom určité nápady korigujem a držím na uzde reálnosti. J No človek bez cieľov a bez snov, ktoré by ho poháňali, motivovali, si ani nemôže život užívať, iba prežíva! Každý potrebuje bláznivé sny... a niektoré sa skutočne plnia, ak je človek dostatočne vytrvalý. Ja som toho živým príkladom. J 

Sledujete ohlasy čitateľov na vaše knihy? Ako sa vyrovnávate s negatívnou kritikou?

Jednoducho ju akceptujem. Každý má predsa právo, aby sa mu niečo páčilo a niečo nie. Ani ja nie som výnimkou. Aj o tom je žánrová pestrosť a rôznorodosť. Skôr ma občas iritujú snahy o cielené znevažovanie a je jedno, či  je to moja kniha alebo knihy mojich kolegýň a kolegov, a ktoré s kritikou ani vyjadrením názoru nemajú nič spoločné. Nechápem síce, čo k tomu ľudí motivuje, no človek sa s tým naučí existovať J. O to viac potom poteší hoci aj krátka správa od čitateľa alebo čitateľky, ktorým sa kniha páči, alebo pochvalná recenzia.  

Čo vás motivuje k ďalšiemu písaniu?

Je toľko nádherných legiend, hradov, povestí, rodov... vždy nájdem niečo, čo ma uchváti, na základe čoho sa zrodí príbeh, a ten sa mi v hlave premieta ako film a nutkavo sa pýta na papier. Takto to bolo od detstva a nič sa na tom nezmenilo. A samozrejme, je to aj priazeň čitateľov, ktorých záujem a očakávanie, ten proces tvorby urýchli.

Aké máte pocity, keď vojdete do kníhkupectvá, čo tam hľadáte?

Kníhkupectvo – malé kráľovstvo, kde sú farby, vôňa novučičkých kníh, príjemné prostredie... Rada blúdim medzi policami a iba tak sa prechádzam, siahnem po tom, čo ma zaujme, kúpim si, čo ma osloví, prezriem si, čo je nové a klamala by som, keby som sa nepozrela aj na tie svoje. Poteším sa nimi, v taký čas ma zahreje pocit hrdosti...

Doprajete si po napísaní knihy zaslúžený relax?

Ako kedy – niekedy si dám pauzu pár týždňov, niekedy začnem hneď na druhý deň J.

Čo je podľa vás v literárnom svete ešte stále tabu?

V literárnom svete už žiadne tabu neexistuje.

Aký je váš najobľúbenejší film alebo je to kniha?

Naša rodina vyslovene fičí na filmoch, milujeme ich. V mojom prípade je ich viacero, no kto by čakal výsostne romantiku – je na omyle. Mám rada akčné, fantasy, scifi, dobrodružné a nie raz sa jeden film u nás pozerá aj 10 x J a stále nie je dosť J.

Milujem napríklad Riddicka – kroniku temna, Bojovú loď, Vzburu lykanov, Piaty element...  atď...

Knihy – Plamene inkvizície, Levy a čipka, Skye O Mallyová, Bratstvo čiernej dýky, Ruža v zime... 

  

Môžu podľa vás knihy liečiť?

Určite áno! Liečia dušu a ak je duša spokojná, lieči sa aj telo... J

Ďakujem za rozhovor. Prajem Vám veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa prehnanej lenivosti.:)

Rozhovoril zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Jana Pronská