Netradičné očné kvapky s Adrianou Krištofíkovou

Adriana Krištofíková je známa slovenská autorka. Na svojom konte má osem kníh a jej pripravovaná novinka Láska, salsa a mojito vychádza už v najbližších dňoch.

 Jej tvorba je určená predovšetkým ženám a zameriava sa na  medziľudské vzťahy. 

Podľa horoskopu sú vraj panny veľkí flegmatici, no na druhej strane sa usilujú o dokonalosť. Panny sú usilovné, spoľahlivé a čestné.

Trápia ich problémy s trávením a ohrozená je aj ich nervová sústava. Veľmi často ich prepadne únava a bolesti hlavy. Je to naozaj tak? To Vám prezradí Adriana Krištofíková.

Recenziu na jej predošlú knihu Obete noci si môžete prečítať TU

Adriana, na svojom konte máš sedem kníh. Za niekoľko dní ti pribudne do tvojej zbierky novinka Láska, salsa a mojito. Aké pocity ťa sprevádzajú teraz tesne pred príchodom knihy na svet? Sú tvoje pocity odlišné ako napr. pri tvojej prvotine?

Pekne si to pomenovala, Simonka: príchod knihy na svet. Naozaj, akoby som očakávala prírastok do rodiny. Vydanie knihy je veľká vec - keď autor drží v ruke svoje dielo, ktoré sa z papierovej podoby dopracovalo ku knihe, ktorá sa dá vnímať všetkými zmyslami. Milujem tieto okamihy, keď si môžem prelistovať a ovoňať knihu, ktorá práve vyšla z tlačiarne. Je to pocit víťazstva, zadosťučinenia, ale aj zodpovednosti. Vždy je to tak, či ide o prvú, alebo x-tú knihu.

O pannách sa tvrdí, že majú výbornú pamäť. Logicky a obratne zhromažďujú všetky informácie. Využívaš tieto svoje danosti aj pri písaní svojich kníh?

Nuž, pamäť mám zatiaľ dobrú, za čo spätne vďačím aj písaniu, keďže je vedecky dokázané, že čítanie a písanie zlepšuje fungovanie mozgu, a teda aj pamäte. Pri písaní rozmýšľam na všetky strany, aby bol príbeh komplexný. Každá postava má svoj život, detstvo, spomienky a emócie, dej je zasadený do konkrétneho prostredia a musím mať na pamäti všetky detaily a dátumy, aby to všetko dokopy sedelo a bolo uveriteľné.

 

Panny sú disciplinované a vraj ľudia narodení v tomto znamení sa narodili s inštinktívnou láskou k práci a k disciplíne.  Je to aj u teba tak? Si disciplinovaná a keď si vezmeš do hlavy, že za určitý čas napíšeš knihu, dodržíš to? Alebo naopak, máš čas a až na poslednú chvíľu odovzdávaš rukopis vydavateľovi?

 Plnenie pracovných povinností mi prináša uspokojenie, pracovné návyky a určitý druh stereotypu je pre človeka nevyhnutný. S tým je spojená aj disciplína.

No čo sa týka môjho písania – v tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Možno preto, že ho nevnímam ako „prácu“.  Nedávam si žiadne termíny. Píšem, keď ma „kopne múza“, a to prichádza síce v pravidelných, ale nepredvídateľných intervaloch.Neviem sa prinútiť, že musím písať. Samozrejme, že som to skúšala, ale strany napísané za týchto okolností, som musela vymazať. Nemali „šťavu“. 

Tvoja kniha je vonku niekoľko dní. Si z toho nervózna?

Ani nie... Rukopis bol odsúhlasený a schválený vydavateľom, a ohlasy čitateliek, že sa tešia na moju novinku, ma upokojujú. Samozrejme, držím jej palce, aby bola úspešná.

Odlišuje sa tvoja posledná kniha Láska, salsa a mojito od ostatných tvojich kníh?

Hoci je každá z mojich kníh iná, v novinke Láska, salsa a mojito som viac ako inokedy stavila na opisy prostredia, aby som podčiarkla atmosféru a priblížila všetky tie farby a zvuky vzdialených krajín, keďže dej sa odohráva v rôznych štátoch a najmä vo Venezuele. Siahla som aj trochu do histórie Venezuely, aby som čitateľom lepšie priblížila túto krajinu a využila som autentické informácie mojich známych, ktorí pochádzajú zo štátov, spomínaných v knihe. Ľúbostný príbeh je poprepletaný aj praktickými informáciami o osteopatii a radami, ako cestovať a prežiť :).

Aké pocity ťa sprevádzajú, keď vojdeš do kníhkupectva? Čo tam hľadáš?

Kníhkupectvo je moja láska. Viem tam stráviť hodiny. Najskôr hľadám moje knihy, potom prejdem na moje obľúbené žánre: trilery, motivačnú literatúru a slovenské novinky.

Sleduješ ohlasy čitateľov na svoju tvorbu? Vyskytujú sa u teba nejaké symptómy? Ako sa vyrovnávaš s negatívnou kritikou?

Ohlasy čitateľov sledujem veľmi pozorne a  vážim si každý názor. Teší ma, keď si prečítam dobrú recenziu na moju knihu. Ako každý, kto ide s kožou na trh, musí počítať aj s kritikou. Sú rôzne druhy kritiky. Musela som sa naučiť, že sa nedá vyhovieť všetkým, veď koľko ľudí - toľko chutí a snažím sa byť nad vecou, najmä pokiaľ ide o anonymov, ktorí sa hnevajú na celý svet. Našťastie sa stretávam skôr s pozitívnymi ohlasmi.

Čo ťa núti písať o rôznych krajinách? Tvoji hrdinovia sú roztrúsení po celom svete? Navštívila si všetky tieto miesta, ktoré opisuješ vo svojich knihách?

Môj súkromný život je náročný – samé sťahovanie. Pritom spoznávam veľa národností a mentalít a musím povedať, že my ľudia sme naozaj veľmi rozdielni a aby sme vedľa seba dokázali žiť, chce to veľkú dávku tolerancie.  Niektorí známi ma podvedome oslovia a inšpirujú a ocitnú sa v mojich knihách. Všetky miesta, ktoré opisujem som nenavštívila, ale porozprávali mi podrobne o nich tí, ktorí odtiaľ pochádzajú, alebo tam žijú. Svet a cudzina je pre mňa veľmi lákavá a inšpirujúca, pretože si myslím, že môže priniesť do románu pre ženy, obyčajne s romaticko-ľúbostnou zápletkou, niečo nevšedné a originálne.

Máš nejaký návyk, ktorý uplatňuješ pri písaní?

Voda, či káva vedľa počítača a  - nechajte ma žiť, teraz odo mňa nič nechcite!

Čítaš tvorbu slovenských autorov alebo uprednostňuješ zahraničné tituly?

Aj slovenských, aj zahraničných. Skrátka všetko, čo sa mi dostane pod ruky.

Ak by si mohla, zmenila by si svoju nejakú knihu?

Nie. Mám ich rada také, aké sú.(Aj s kilami navyše).

Tvoje knihy sú výsledkom akútneho stavu – dostaneš nápad a ideš na to, alebo chronologického stavu -  dlho nad nápadom uvažuješ, zbieraš informácie, robíš si poznámky...

Okrem knihy Obete noci, kedy išlo o akútny stav  a napísala som ju rýchlo v akomsi tranze, obyčajne dlho premýšľam nad postavami a nad záverom. Námet ma zasiahne ako blesk z jasného neba. Začiatok a koniec mi je viac-menej jasný, aj keď niekedy si kniha začne žiť svojim vlastným životom. Poznámky k deju, alebo postavám si nerobím, ale zapisujem si nápady na názov knihy, alebo náhodné myšlienky.

Ako vnímaš svoju konkurenciu? Čo si myslíš o kvalite tvorby domácich autorov?

Autorov iných kníh neberiem ako konkurenciu. Držím všetkým palce a som rada, že sa píše a číta. My domáci sme skvelí. Myslím si, že žiadny vydavateľ si nedovolí pustiť na trh nekvalitný produkt.   

Každý autor tvrdí, že minimálne jedna jeho kniha je autobiografická. Platí to aj o tebe?

Kniha prechádza autorovou hlavou a srdcom. Tak je to aj v mojom prípade, ale autobiografická nie je ani jedna. Hádam na úplne staré kolená napíšem aj autobiografiu, ale zatiaľ sú pre mňa oveľa zaujímavejšie príhody iných. V jednom príbehu sa ich obyčajne zíde niekoľko malých skutočných, ktorými som sa inšpirovala.    

Čo sa ti na písaní páči a je niečo, čo doslova neznášaš?

Páči sa mi počiatočná eufória a čas, kedy sa to z človeka len tak sype. A občas sa stane, že príde aj obdobie temna, kedy sa príbeh zasekne a predo mnou je posledných cca 50 strán.   

Čítala si aktuálne nejakú zaujímavú knihu? O čom bola?

Náboj od Mary Kelly. Psychotriler o profesorke literatúry, ktorá pri náhodnej zdravotnej prehliadke zistí, že má v tele náboj, vrastený do svaloviny. To ju prinúti pátrať po svojej minulosti. Dozvedá sa, že jej rodičia boli zavraždení, keď mala dva roky, ona útok prežila. Adoptívna rodina túto skutočnosť pred ňou tajila. Prípad jej pôvodnej rodiny bol odložený ako nevyriešený. Musí dozvedieť pravdu a pátra na vlastnú päsť... Strhujúca kniha, ktorú som nemohla odložiť, kým nebol koniec. Musím sa však priznať, že práve koniec ma trochu prekvapil a sklamal. Knihu posunul zo skutočného príbehu do čistej fikcie.    

Ďakujem za rozhovor. Prajem ti veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

Ďakujem aj ja za priestor na profile Knihy sú mojou súčasťou a prajem veľa nadšených knihomoľov. 

A čo dodať na záver? Vyhýbaj sa túžbe po dokonalosti a prehnanému puntičkárstvu.:)

Puntičkárstvo mi zatiaľ nehrozí, ale na tej túžbe niečo bude. My Panny sme na seba náročné a maximálny výkon očakávame aj od iných. Preto je pomerne ťažké akceptovať, že svet  má od dokonalosti ďaleko, a toto poznanie nás vždy zasiahne na citlivých miestach.

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Adriana Krištofíková