5. 12. 2017

Roman Kulich

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj hmotnosť.
 Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní! Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať.

 Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.



Roman Kulich – narodil sa v Ružomberku (1980), momentálne žije a pôsobí v Žiline.
Medzi jeho prvé úspechy patrí vydanie poviedky Júlový večer v časopise Fantázia, ktorú mu uverejnili už ako šestnásťročnému.
To ho nakoplo k cieľavedomejšiemu písaniu a pár poviedok mu neskôr vyšlo v zborníkoch.
Debutoval románom: Požierač (2014) vo vydavateľstve PT Marenčin. Jednalo sa o príbeh sériového vraha, ktorý vyčíňa práve v oblasti jeho terajšieho bydliska – Žiliny a okolí.
Svoje trilery s nádychom mystiky sa snaží zasadiť tak do mestských lokalít, ako aj do nádhernej no tajuplnej prírody.
Pod hlavičkou tohto vydavateľstva mu vyšli ešte dva romány: Dr. Weiss (2015) a jeho zatiaľ posledný triler Prekliatie (2016).

Novinka Biela pani uzrela svetlo svetla pred pár dňami pod záštitou vydavateľstva Brána.

Opýtala som sa Romana Kulicha: Roman, prečo ty čítaš?

Čítam už od malička, takže ma táto bohumilá činnosť bavila od počiatku. Keď som bol menší, čítaval som hlavne preto, aby som niekam unikol. Do exotickej krajiny, medzi iných ľudí - svojich hrdinov, ktorých som tajne obdivoval.
Keďže televízne programy vtedy nedávali žiaden extratriedny program, čítaval som o to viac. Na stránkach kníh som zažíval dobrodružstvá, ktoré by som inak nikdy nezažil. Aspoň v mojej rozbujnenej predstavivosti.
No a teraz čítam z rovnakého dôvodu, ale už aj z profesionálnej zvedavosti, keďže sa takisto pokúšam príbehy tvoriť.
A ako podotkol ktosi múdry...  Kto chce dobre písať, musí čo najviac čítať. Inak to nejde. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára