8. 5. 2018

Hana Repová - Boh plače potichu


Skúšky života sú nekonečné

Kategória: Antibiotiká/Antidepresíva

Účinné látky: Udržiava priateľstvá. Podporuje rodinné vzťahy. Odpúšťa.

Dávkovanie: Nájdite si pokojné miesto a vyložte si nohy. Doprajte si obľúbený nápoj, zajedajte sladkým. Počet tabliet – 368.

Vedľajšie účinky: Slzenie očí. Mierne bolesti hlavy.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Cesta života je kľukatá. Raz sa prechádzame ružovou záhradou, aby sme vzápätí kráčali po pichľavých tŕňoch. Niekedy sa smejeme z plných pľúc a potom plačeme tam, kde nás nikto nevidí. Niekedy sme obklopení ľuďmi, ktorým na nás záleží a v ďalšom momente sa cítime osamelo. Cesty osudu sú nevyspytateľné.

Anna sa nevie ani po troch rokoch spamätať zo smrti svojej dcéry. Sužuje sa výčitkami a trápi sa spomienkami na muža, ktorý ju bez vysvetlenia opustil. Po rokoch sa však Everett znova objaví v Anninom živote. Anna je šokovaná z jeho príchodu, ale aj z emócií, ktoré ju ovládajú. Oporu nachádza u priateľky Stelly, ktorej srdce ukradol ich spoločný priateľ Philip. Ich životy sú prepletené a každý bojuje za kúsok vlastného šťastia, no nie vždy ide všetko hladko, akoby chceli.

Prešlo niekoľko dní a Everett sa viac neukázal. Bolo jej jasné, že sa znova vyparil. Ako pred troma rokmi. Vedomie, že sa už nestretnú, ju sčasti upokojovalo, ale zároveň pociťovala aj hnev. Znova zmizol bez jediného slovka vysvetlenia. Napriek hnevu sa však niekoľkokrát pristihla, že na neho myslí. Ich stretnutie bolo také zvláštne. Zasa zostalo medzi nimi všetko nevypovedané.

Hana Repová je začínajúca autorka, ktorá sa snaží etablovať na slovenskú literárnu pôdu. Na stránkach svojho debutového románu rozoberá partnerské, emočne vypäté a súčasné problémy obyčajných ľudí. Reflektuje na spoločnosť a úprimne vstupuje do vzťahových peripetií hlavných protagonistov.
Autorka spočiatku pomaly zoznamuje čitateľa so všetkými postavami. Postupne odkrýva charakterové črty jednotlivých aktérov a vyťahuje na svetlo aj ich vnútorné prežívanie, čo spôsobí, že máte pocit, akoby ste všetkých zúčastnených poznali. Hana Repová sa zbytočne nezdržiava žiadnymi opismi, ale priamo a suverénne  útočí na čitateľa. Príbeh plynie pozvoľna, autorka sa zameriava na detailné vykreslenie každej jednej situácie, takže tí, ktorí preferujú dynamickejšie texty, si musia na svoju dávku dynamiky počkať až do polovice knihy, kde príbeh naberá na gradácií.

Stella tam ešte dlho sedela a vôbec nevnímala, čo sa jej ten čašník pýta... Bola ako v tranze, neschopná akejkoľvek reakcie. Našťastie nebývala ďaleko. Iba dve ulice a tak nechala auto zaparkované pri bare. Zajtra sa poň vráti. Necítila sa teraz na to, že by mohla šoférovať. Necítila v sebe nič, iba nekonečnú bolesť, beznádej, že jej Laura zomrela úplne zbytočne.

Boh plače potichu je písaný s ľahkosťou a veľkou ľudskosťou, ktorá sa odráža v celom deji. Ťažko určiť, ktorá postava je v príbehu hlavná, pretože štvorlístok hrdinov spolu kompozične ladí a len spolu vytvárajú ako celok zaujímavú dejovú líniu, v ktorej sú ich osudy navzájom prepletené. Oceňujem, že každá postava je špecifická a má za sebou nejakú minulosť. Skúsenejší čitateľ postrehne výrazný posun v ich vývine. Hana Repová zasadila protagonistov do rôznych životných situácií, s ktorými sa sami pasujú. Bojujú s démonmi minulosti a hľadajú to, čo ich znova urobí šťastnými. Zvedavosť  a nastúpená dynamika podporujú čitateľa v rýchlejšom čítaní. Časté dialógy, napínavé pasáže a skrytá romantika, ktorá sa vznáša nad celým textom vám nedovolia knihu pustiť z ruky. 
Hana Repová kladie dôraz na vnútorné prežívanie hrdinov ako na bezduché opisovanie prostredia a tento fakt vo vás vyvoláva rôznorodé emócie. Smútok strieda smiech, plač radosť, nešťastie hnev, bolesť lásku, ale predovšetkým city postáv sú nefalšované a ľudské. Boh plač potichu vo vás vyvoláva búrku pocitov, ktoré nestíhate spracovať. Úprimná spoveď štyroch priateľov, ktorí hľadajú svoje šťastie, čelia osobným tragédiám, bojujú s vlastnými ľúbostnými drámami či citovými konfliktmi a objavujú silu priateľstva.

Aj napriek väčšiemu rozsahu knihy román prečítate v pomerne krátkom čase. Príbeh nenudí a nemá žiadne hluché miesta. Naopak, autorka sa snaží každou kapitolou čitateľa držať v napätí a ponúka pestré, i keď dramatické situácie, ktoré vám nedovolia knihu odložiť.
Hana Repová využíva ľahké výrazové prostriedky a jednoduchý štýl písania, ktorý zaujme. Tak ako každá prvotina aj tu sa nájdu drobné chybičky krásy či malé zaváhania alebo nezrovnalosti v deji, avšak na atraktivite príbehu to neuberá.

Boh plače potichu upúta tých, ktorí hľadajú v knihe viac ako len obyčajný príbeh. Zaujme všetkých, ktorým sa už prejedli presladené romány, no napriek tomu očakávajú v diele romantiku, drámu a skutočné situácie z bežného života.

Za recenzný výtlačok ďakujem samotnej autorke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára